V dňoch 10 8. - 16. 8. 2025 sa uskutočnilo 7-dňové kondičné sústredenie v chate Hron pri tajchu Počúvadlo. Zúčastnilo sa ho 10 dievčat a 16 chlapcov z ročníkov 2007 – 2014. Sústredenie organizačne pripravil, zabezpečil a viedol František Bača v spolupráci s ďalšími trénermi Andrijom Yurlovom, Matejom Nemčekom a Luciou Krištofovou. Do zostavy trénerov jednoznačne patrila aj pani Mirka Poláková.
Vedel som, že v Štiavnických vrchoch raz sústredenie bude. Čakal som len na ten správny rok. A ten práve nastal. Opäť začal premávať vlak do Banskej Štiavnice, všetci účastníci boli na výzvy štiavnických kopcov a prevýšení pripravení z predchádzajúcich rokov, dorazilo aj to správne počasie.
Prostredie, v ktorom sme sa ocitli, vyzerá skoro ako raj. Zelené hory všade dookola, krásne jazero temer na dosah ruky (i keď z chaty „mierne“ do kopca), príjemná socialistická chata s ústretovým šéfom a skvelou staršou pani kuchárkou. Vedel som, že sústredenie bude náročné, ale veril som, že ho zvládneme. Už cesta tam bola skoro dobrodružná. Ranné nakladanie bicyklov v nedeľu bolo bezproblémové. Cesta „klimatizovanými na teplo“ vláčikmi a autobusom so štyrmi rýchlymi prestupmi bola jedinečná. Ale všetko dopadlo podľa plánu a pred obedom sme už boli na chate.
- Nedeľa: Ubytovanie, prvá krátka cyklotúra okolo Počúvadla, zoznámenie s jazerom, večera a večerný program – volejbal, futbal, možno aj spánok...
- Každý deň začínal rozcvičkou (prvá fáza). Tá pozostávala z behu okolo jazera a plávania. Na raňajky bývali švédske stoly a potom príprava na bicykle. Jazdilo sa približne v čase 9:00 – 12:30 hod (druhá fáza). O 13:00 – 13:30 býval obed. Nasledoval odpočinok do 15:00 hod., ďalej tretia tréningová fáza – plávanie v jazere. Pred a po večeri záverečná dobrovoľná štvrtá fáza – futbal, volejbal, stop-zem. O 22:00 hod mala byť večierka a spánok.
- V pondelok ráno sme sa rozdelili na 2 skupiny. Silnejšia skupina jazdila trasu okolo Richňavy cez Dekýš, mladší trochu kratšiu v opačnom smere. V pondelok si všetci uvedomili a v praxi vyskúšali známu poučku – definícia jazdy na bicykli z kopca. „Je to krátka odmena za dlhú námahu do kopca“. Tiež si uvedomili, že cesta Rajom vedie blízko okolo Pekla. Na vlastnej koži to prežili Lucka s Jožkom, ktorí sa stratili a namiesto do Dekýša spadli do Hodruše – Hámrov. Vyhrabať sa odtiaľ do Banskej Štiavnice a do chaty im trvalo niekoľko hodín jazdy a tlačenia bicyklov. Nakoniec sa však všetko na dobré obrátilo.
- Utorok priniesol kratšiu spoločnú etapu okolo Sitna. Jazdilo sa po úzkom chodníku. Asi v polovici sme sa rozdelili a tí, čo chceli ( a bola ich väčšina), vyšli až na Sitno.
- V stredu sme všetci jazdili k tajchu Klinger nad Banskou Štiavnicou s horskou prémiou Horná Roveň. V jazere sa viacerí aj vykúpali a na spiatočnej ceste si nakúpili v Štiavnických Baniach.
- Na štvrtok poobede bol naplánovaný duathlon (beh + plávanie), preto sme doobeda šli autobusom do Banskej Štiavnice. Po jej absolvovaní si viacerí asi pospevovali „Najkrajšia diera je Štiavnica“ – kde sa pohneš, všade samý kopec.
- V piatok zo silnejšej zostavy zostalo len šesť statočných. Tí absolvovali trasu Baďan – Beluj – Prenčov – Antol – Počúvadlo. Ostatní sme tlačili bicykle okolo Richňavy.
- Sobota bola dňom odjazdu. Do Žiliny sme prišli bezproblémovo a načas.
Hodnotenie: Sústredenie bolo náročné, ale krásne. Vyšlo nám všetko, čo sme plánovali. Počasie, ubytovanie, strava, horské cyklotúry, plávanie, kúpanie, večerné športy... Nakoniec bol skvelý aj kolektív, správanie a prístup k povinnostiam i keď občas s drobnými nedostatkami. Toto sústredenie bola výzva nielen pre našich plavcov, ale aj pre nás trénerov. A výsledok?! Sústredenie hodnotím veľmi pozitívne. To asi najdôležitejšie je, že všetci zvládli nielen fyzickú záťaž, ale dokázali spolupracovať, počúvať pokyny trénerov, dokázali prežiť naplánované spoločné aktivity. Nevyskytli sa žiadne nežiadúce momenty, ktoré by sme museli špeciálne riešiť. Je jasné, že každý je osobnosť, každý má svoje nároky a požiadavky, ale dokázali sme sa tolerovať a dokonca si pomáhať. To je pre mňa tá najkrajšia skúsenosť.
Poďakovanie patrí aj Vám rodičom, ktorí ste nám prejavili dôveru a svoje deti ste na sedem dní zverili. Verím, že spokojnosť detí je dostatočnou odmenou Vám aj nám. Vaše deti najazdili asi 140 km v náročnom teréne s veľkým prevýšením, v jazere ráno i poobede taktiež plavecké kilometre. Verím, že kondične podrástli a bude to mať pozitívny vplyv na ďalšie tréningy v Žiline.
Poďakovanie patrí aj mojim spolupracovníkom, bez ktorých by to jednoducho nešlo a taktiež rodičom Mirke Polákovej a Jurajovi Brozovi, bez ktorých by to šlo len veľmi ťažko.
Žilina, 18. 8. 2025
Mgr. František Bača